Социально-демографические предикторы развития послеродовой депрессии у женщин в Словакии

Кельчикова С., Мазухова Л., Маскалова Э., Малиновска Н.

1) Кафедра акушерства медицинского факультета Ессениуса в Мартине, Университет Коменского в Братиславе, Словакия; 2) Кафедра иностранных языков медицинского факультета Ессениуса в Мартине, Университет Коменского в Братиславе, Словакия
Послеродовая депрессия может негативно сказаться на общем качестве жизни матерей и негативно повлиять на эмоциональное, когнитивное и поведенческое развитие ребенка. Цель: Определение распространенности послеродовой депрессии и изучение взаимосвязи между риском послеродовой депрессии и социально-демографическими факторами у женщин в Словакии. Материалы и методы: Рандомизированное исследование матерей новорожденных (n=584; средний возраст 30,9 (4,8) года) было проведено в двух родильных домах университетских больниц Словакии в период с 2019 по 2020 гг. Первые данные исследования были собраны на исходном уровне (2–4 дня после родов, этап I), а вторые – при последующем наблюдении (6–8 недель после родов, этап II). Депрессивные симптомы измерялись с помощью словацкой версии Эдинбургской шкалы послеродовой депрессии; кроме того, были вопросы, направленные на выявление социально-демографического риска. Пороговое значение 10 и выше указывало на повышенный уровень депрессивных симптомов. Для статистического анализа использовались модели множественной логистической регрессии. Результаты: Распространенность послеродовой депрессии в первой фазе составила 12,74%, во второй – 22,05%. Регрессионный анализ с точки зрения социально-демографических факторов показал, что: 1) первородящие; 2) безработица до беременности и 3) недостаточная финансовая обеспеченность были статистически значимо связаны с симптомами послеродовой депрессии в первые дни после родов (p<0,05). Через 6 недель после родов были выявлены ​​взаимосвязи с послеродовой депрессией и: 1) недостаточной материальной обеспеченностью; 2) отсутствием работы в послеродовом периоде (р<0,05). Заключение: Среди родильниц выявлены значимые различия в уровне депрессии по социально-демографическим факторам. Эти факторы необходимо дополнительно изучить и учитывать при планировании стратегий вмешательства и профилактики для женщин.

Ключевые слова

послеродовая депрессия
Эдинбургская шкала послеродовой депрессии
распространенность
социально-демографические факторы

Список литературы

  1. Izáková Ľ. Duševné zdravie počas tehotenstva a po pôrode. Psychiatria pre prax. 2015; 16: 18-20. Psychiatr. praxi. 2013; 14(4): 161-3.
  2. Woody C.A., Ferrari A.J., Siskind D.J., Whiteford H.A., Harris M.G. A systematic review and meta-regression of the prevalence and incidence of perinatal depression. J. Affect. Disord. 2017; 219: 86-92. https://dx.doi.org/10.1016/j.jad.2017.05.003.
  3. Underwood L., Waldie K., D’Souza S., Peterson E.R., Morton S. A review of longitudinal studies on antenatal and postnatal depression. Arch. Womens Ment. Health. 2016; 19(5): 711-20. https://dx.doi.org/10.1007/s00737-016-0629-1.
  4. Desai N.D., Mehta R.Y., Ganjiwale J. Study of prevalence and risk factors of postpartum depression. Natl. J. Med. Res. 2012; 2(2): 194-8.
  5. Brummelte S., Galea L.A. Postpartum depression: etiology, treatment and consequences for maternal care. Horm. Behav. 2016; 77: 153-66.https://dx.doi.org/10.1016/j.yhbeh.2015.08.008.
  6. Hutchens B.F., Kearney J.J. Risk factors for postpartum depression: an umbrella review. J. Midwifery Womens Health. 2020; 65(1): 96-108.https://dx.doi.org/10.1111/jmwh.13067.
  7. Bell A.F., Andersson E. The birth experience and women's postnatal depression: a systematic review. Midwifery. 2016; 39: 112-23. https://dx.doi.org/10.1016/j.midw.2016.04.014.
  8. Fiala A., Švancara J., Klánová J., Kašpárek T. Sociodemographic and delivery risk factors for developing postpartum depression in a sample of 3233 mothers from the Czech ELSPAC study. BMC Psychiatry. 2017; 17(1): 104.https://dx.doi.org/10.1186/s12888-017-1261-y.
  9. Hill A.J., Hettinger C.R. The intersectionality of race, postpartum depression, and financial stress. Concordia St. Paul Blog & News Updates. 2019; 5(2): 1-9. Available at: https://online.csp.edu/blog/forensic-scholars-today/race-postpartum-depression-ppd-financial-stress/
  10. Qobadi M., Collier C., Zhang L. The effect of stressful life events on postpartum depression: findings from the 2009-2011 mississippi pregnancy risk assessment monitoring system. Matern. Child Health J. 2016; 20(Suppl. 1): 164-72.https://dx.doi.org/10.1007/s10995-016-2028-7.
  11. Goyal D., Gay C., Lee K.A. How much does low socioeconomic status increase the risk of prenatal and postpartum depressive symptoms in first-time mothers? Womens Health Issues. 2010; 20(2): 96-104. https://dx.doi.org/10.1016/j.whi.2009.11.003.
  12. Faisal-Cury A., Menezes P.R., Quayle J., Matijasevich A. Unplanned pregnancy and risk of maternal depression: secondary data analysis from a prospective pregnancy cohort. Psychol. Health Med. 2017; 22(1): 65-74.https://dx.doi.org/10.1080/13548506.2016.1153678.
  13. Steinberg J.R., Rubin L.R. Psychological aspects of contraception, unintended pregnancy, and abortion. Policy Insights Behav. Brain Sci. 2014; 1(1):239-47. https://dx.doi.org/10.1177/2372732214549328.
  14. Zubaran C., Foresti K. Investigating quality of life and depressive symptoms in the postpartum period. Women Birth. 2011; 24(1): 10-6.https://dx.doi.org/10.1016/j.wombi.2010.05.002.
  15. Abbasi S., Chuang Ch., Dagher R., Zhu J., Kjerulff K. Unintended pregnancy and postpartum depression among first-time mothers. J. Womens Health (Larchmt). 2013; 22(5): 412-6. https://dx.doi.org/10.1089/jwh.2012.3926.
  16. Brito C.N., Alves S.V., Ludermir A.B., Araújo T.V. Postpartum depression among women with unintended pregnancy. Rev. Saude Publica. 2015; 49: 33.https://dx.doi.org/10.1590/s0034-8910.2015049005257.
  17. Martínez-Galiano J.M., Hernández-Martínez A., Rodríguez-Almagro J., Delgado-Rodríguez M., Gómez-Salgado J. Relationship between parity and the problems that appear in the postpartum period. Sci. Rep. 2019; 9(1): 11763.https://dx.doi.org/10.1038/s41598-019-47881-3.
  18. Staehelin K., Kurth E., Schindler Ch., Schmid M., Zem E. Predictors of early postpartum mental distress in mothers with midwifery home care – results from a nested case-control study. Swiss Med. Wkly. 2013;143: w13862.https://dx.doi.org/10.4414/smw.2013.13862.
  19. Cox J.L., Holden J.M., Sagovsky R. Detection of postnatal depression.Development of the 10-item edinburgh postnatal depression scale. Br. J. Psychiatry. 1987; 150: 782-6. https://dx.doi.org/10.1192/bjp.150.6.782.
  20. Cox J.L., Holden J.M., Henshaw C. Perinatal Mental Health. The Edinburgh Postanatal Depression Scale (EPDS) Manual. 2nd ed. London: The Royal College of Psychiatrists; 2014.
  21. Izáková Ľ., Borovská M., Baloghová B., Krištúfková A. Výskyt depresívnych príznakov v popôrodnom období. Psychiatr. praxi. 2013; 14(1): 26-9.
  22. Smorti M., Ponti L., Pancetti F. A comprehensive analysis of post-partum depression risk factors: the role of socio-demographic, individual, relational, and delivery characteristics. Front. Public Health. 2019; 7: 295.https://dx.doi.org/10.3389/fpubh.2019.00295.
  23. Nakamura Y., Okada T., Morikawa M., Yamauchi A., Sato M., Ando M. et al. Perinatal depression and anxiety of primipara is higher than that of multipara in Japanese women. Sci. Rep. 2020; 10(1): 17060. https://dx.doi.org/10.1038/s41598-020-74088-8.
  24. Qandil S., Jabr S., Wagler S., Collin S.M. Postpartum depression in the Occupied Palestinian Territory: a longitudinal study in Bethlehem. BMC Pregnancy Childbirth. 2016; 16(1): 375. https://dx.doi.org/10.1186/s12884-016-1155-x.
  25. Roomruangwong C., Withayavanitchai S., Maes M. Antenatal and postnatal risk factors of postpartum depression symptoms in Thai women: a case-control study. Sex. Reprod. Healthc. 2016; 10: 25-31. https://dx.doi.org/10.1016/j.srhc.2016.03.001.
  26. Mathisen S.E., Glavin K., Lien L., Lagerløv P. Prevalence and risk factors for postpartum depressive symptoms in Argentina: a cross-sectional study. Int. J. Womens Health. 2013; 5: 787-93. https://dx.doi.org/10.2147/IJWH.S51436.
  27. Lewis B.A., Billing L., Schuver K., Gjerdingen D., Avery M., Marcus B.H. The relationship between employment status and depression symptomatology among women at risk for postpartum depression. Womens Health. (Lond). 2017; 13(1): 3-9. https://dx.doi.org/10.1177/1745505717708475.
  28. Gjerdingen D., McGovern P., Attanasio L., Johnson J.P., Kozhimannil B.K. Maternal depressive symptoms, employment, and sociala support. J. Am. Board Fam. Med. 2014; 27(1): 87-96. https://dx.doi.org/10.3122/jabfm.2014.01.130126.
  29. Saurel-Cubizolles M.J., Romito P., Ancel P.Y., Lelong N. Unemployment and psychological distress one year after childbirth in France. J. Epidemiol. Commun. Health. 2000; 54(3): 185-91. https://dx.doi.org/10.1136/jech.54.3.185.
  30. Dagher R.K., McGovern P.M., Dowd B.E. Maternity leave duration and postpartum mental and physical health: implications for leave policies. J. Health Polit. Policy Law. 2014; 39(2): 369-416. https://dx.doi.org/10.1215/03616878-2416247.
  31. El-Hachem C., Rohayem J., Bou Khalil R., Richa S., Kesrouani A., Gemayel R. et al. Early identification of women at risk of postpartum depression using the Edinburgh Postnatal Depression Scale (EPDS) in a sample of Lebanese women. BMC Psychiatry. 2014; 14: 242. https://dx.doi.org/10.1186/s12888-014-0242-7.
  32. Grussu P., Quatraro R. Prevalence and risk factors for a high level of postnatal depression symptomatology in Italian women: a sample drawn from ante-natal classes. Eur. Psychiatry. 2009; 24(5): 327-33. https://dx.doi.org/10.1016/j.eurpsy.2009.01.006.
  33. Posmontier B., Waite R. Social energy exchange theory for postpartum depression. J. Transcult. Nurs. 2011; 22(1): 15-21. https://dx.doi.org/10.1177/1043659610387156.
  34. Rabinčák M., Tkáčová Ľ. Využívanie psychometrických konštruktov pre hodnotenie porúch nálady v ošetrovateľskej praxi. Zdravotnícke listy. 2019; 7(2): 22-8.
  35. Hendrych Lorenzová E., Boledovičová M., Kašová L. Péče komunitní porodní asistentky o šestinedělku s popoorodní depresi. Pediatr. praxi. 2016; 17(5):322-5. https://dx.doi.org/10.36290/ped.2016.072.

Поступила 05.07.2022

Принята в печать 23.09.2022

Об авторах / Для корреспонденции

Симона Кельчикова, преподаватель сестринского дела и акушерства кафедры акушерства медицинского факультета Ессениуса в Мартине, Университет Коменского (Братислава, Словакия), simona.kelcikova@uniba.sk, https://orcid.org/0000-0002-2347-4343.
Луциа Мазухова, преподаватель сестринского дела, акушерства и общественного здравоохранения кафедры акушерства медицинского факультета Ессениуса в Мартине, Университет Коменского (Братислава, Словакия), lucia.mazuchova@uniba.sk, https://orcid.org/0000-0001-9363-0922.
Эрика Маскалова, преподаватель сестринского дела и акушерства кафедры акушерства медицинского факультета Ессениуса в Мартине, Университет Коменского (Братислава, Словакия), erika.maskalova@uniba.sk, https://orcid.org/0000-0003-2806-4586.
Нора Малиновска, преподаватель медицинского латинского языка и английского языка для медицинских целей кафедры иностранных языков медицинского факультета Ессениуса в Мартине, Университет Коменского (Братислава, Словакия), 00421 432633520, nora.malinovska@uniba.sk, https://orcid.org/0000-0001-5334-207X.
Автор, ответственный за переписку: Нора Малиновска, nora.malinovska@uniba.sk

Вклад авторов: Кельчикова С., Мазухова Л. – концепция и дизайн исследования, сбор и обработка материала; Маскалова Э. – статистическая обработка данных; Кельчикова С., Мазухова Л., Малиновска Н. – написание текста; Малиновска Н. – редактирование.
Конфликт интересов: Авторы заявляют об отсутствии конфликтов интересов.
Финансирование: Исследование выполнено без финансовой поддержки.
Выражение признательности: Исследование было поддержано проектом VEGA (Агентство исследовательских грантов Министерства образования, науки, исследований и спорта Словацкой Республики и Словацкой академии наук) в рамках контракта № VEGA-1/0211/19.
Одобрение Этического комитета: Исследование было одобрено Комитетом по этике медицинского факультета Ессениуса в Мартине (№ EK 36/2018) (Словацкая Республика).
Согласие пациентов на публикацию: Пациенты подписали информированное согласие на публикацию своих данных.
Обмен исследовательскими данными: Данные, подтверждающие выводы этого исследования, доступны по запросу у автора, ответственного за переписку, после одобрения ведущим исследователем.
Для цитирования: Кельчикова С., Мазухова Л., Маскалова Э., Малиновска Н.
Социально-демографические предикторы развития послеродовой депрессии у женщин в Словакии.
Акушерство и гинекология. 2022; 10: 67-75
https://dx.doi.org/10.18565/aig.2022.10.67-75

Также по теме

Продолжая использовать наш сайт, вы даете согласие на обработку файлов cookie, которые обеспечивают правильную работу сайта.